Narodenie Pána slávia kresťania podľa dvoch kalendárov

Narodenie Ježiša znamená podľa kresťanského chápania vtelenie Boha do človeka. Podľa kresťanov sú Vianoce sviatkom lásky.

Slávenie 25. decembra ako dňa Narodenia Pána je po prvý raz historicky dokázané v roku 336 v Ríme. Spočiatku sa v tento deň slávil aj sviatok klaňania sa Troch kráľov, ktorý neskôr preložili na 6. januára. V priebehu histórie slávili veriaci vianočné sviatky so stále krajšou výzdobou. Jasličky a vianočný stromček tu majú hlavné miesto. Jasle sa spomínajú v Svätom písme v súvislosti s narodením Ježiša. Po prvý raz sú jasličky historicky podložené v Taliansku a Španielsku v polovici 16. storočia, o niečo neskôr sa objavili v južnom Nemecku.

Po roku 1600 sa rozšíril zvyk vyrezávať a zostavovať betlehemy. Vrchol umenia budovania betlehemov znamenal barok. Koncom 18. storočia sa šírili najmä z Neapolu a Tirolska.

Vianoce na základe tradícií slávia kresťania rôznych cirkví v rozličných termínoch. Katolíci, protestanti a časť pravoslávnych slávia Vianoce 25. decembra podľa gregoriánskeho kalendára. Iná časť pravoslávia sa rozhodla pre 25. december podľa juliánskeho kalendára, čo zodpovedá 6. januáru. Juliánskym kalendárom sa riadi pravoslávna cirkev v Jeruzaleme, Rusku, Srbsku, Poľsku, Česku, na Slovensku, v Gruzínsku a na Ukrajine, ako aj niektoré staré východné cirkvi. Pravoslávne cirkvi Carihradu, Alexandrie, Rumunska, Bulharska, Grécka a sýrsko-pravoslávna cirkev používajú gregoriánsky kalendár.